Stavba Titanicu
Titanic sa staval pod najväčším portálovým žeriavom na svete bok po boku so sesterským Olympicom. Tri tisíc mužov usilovne pracovalo dva roky a 31.mája 1911, keď Olympic už vyplával na svoju prvú plavbu cez oceán, bol Titanic spustený na vodu. Trinásť minút popoludní obrovitý trup skĺzol za 62 sekúnd na hladinu Írskeho mora. Slávnostný akt sledovali z nábrežia veľké davy divákov a pozvaných hosťov. Medzi nimi bol i J.Pierpont Morgan, ktorý pre tento účel prišiel z Londýna, kde práve býval. Spoločnosť White Star Line dokonca najala pobrežný parník na prevoz stoviek hostí do Belfastu, aby mohli byť svedkami veľkolepej udalosti.
Za desať mesiacov, 2.apríla 1912, Titanic úspešne prešiel skúškami prevádzanými pod dohľadom úradníkov ministerstva obchodu. To podľa britského zákona o obchodnom loďstve predstavovalo hlavnú dozornú inštitúciu. S pomocou remorkérov vyplával Titanic z Belfastu Victoriiným kanálom do Írskeho mora, kde absolvoval niekoľkohodinovú plavbu, pri ktorej boli preskúšané všetky jeho zariadenia, vrátane rádiotelegrafickej aparatúry.
Krátko po polnoci zo stredy 3.apríla na štvrtok 4.apríla TItanic dorazil do Southamptonu, odkiaľ sa mal za týždeň vydať na svoju prvú plavbu cez oceán. Bol umiestnený vo zvlášť preň určené kotvisko. Veľkosť novej lode brala dych všetkým prizerajúcim sa. Titanic čnel nad nábrežím ako skalný útes. Ostatné lode v prístave, medzi nimi i rada veľkých parníkov, sa akoby náhle zmenšila.
Titanic bol uviazaný v Oceánskom doku a niekoľko dní tu prebiehala kontrola všetkých jeho zariadení pracovníkmi ministerstva obchodu. Prehliadnuté boli i záchranné člny, rakety pre núdzové signály a všetky ďalšie záchranné zariadenia. Všetko bolo v poriadku a odpovedalo platným predpisom. Kontrolu vykonával hlavný inšpektor ministerstva kapitán Maurice Harvey Clarke. Druhý dôstojník Titanicu Lightoller vo svojej knihe Titanic a iné lode po rokoch napísal: "Kapitán Clarke jednal v súlade so svojou reputáciou najobávanejšieho predstaviteľa obchodu, aký sa v tej dobe v južnom Anglicku vyskytoval. Mnoho drobných detailov, ktorými by sa iný inšpektor nezdržoval a uspokojil by sa s vysvetlením príslušného lodného dôstojníka, Clarke neprehliadol. Všetko musel vidieť a sám preveril všetko, čo patrilo k jeho kompetencii. Žiadne prehlásenie od kohokoľvek nepokladal za dostatočné - a bol za to náležito preklínaný."